Mal to byť život na dobu neurčitú

Autor: Laura Vantová | 20.2.2011 o 13:52 | (upravené 27.2.2011 o 15:13) Karma článku: 9,23 | Prečítané:  832x

Neviem prečo práve dnes. Neviem prečo práve o 21:26. A dokonca ani neviem prečo práve takto. Myslela som si, že koniec ešte nepríde. Nemal rád február, všetko čo sa práve vo februári odohrávalo len tak pretrpel. Nikdy sme spolu neoslavovali Valentína alebo moje narodeniny. Smial sa na to, že som sa narodila práve v druhom mesiaci v kalendárnom roka. Vždy vravieval, že práve kvôli tomu je mi stále zima. On bol človekom letným. Zbožňoval sa len tak ležať na lúke a pozerať na hviezdy. Ale zvládal aj strelené nápady ako sa váľať po futbalovom ihrisku, lebo tam mali krajšiu trávu. Áno, boli sme rozdielny. Milovali sme úplne iné vecí a aj keď to medzi nami vyzeralo všelijako, nikdy sme neprestali milovať jeden druhého. Odišiel. Včera. Náhle. Asi niekam, kde mu bude lepšie. Neviem ako je v nebi. Nikdy som tam totiž nebola.

Pamätám si jeho prvý úsmev. Pamätám si krásne chvíle. Pamätám si zlé časy. Všetko sa mi zrazu vynorilo v hlave a od včerajšieho dňa ma to nechce opustiť. Toto je akási rozlúčka. S človekom, ktorý nemal rád prehnané veci, ale zbožňoval rozprávanie. Rozprávanie sa so mnou.

"A ty si ako čo ?", spýtal sa ma, keď ma prvykrát uvidel a nepoznal.

"Momentálne Popoluška, ale inak som Laura, teší ma", odpovedám s úsmevom a snažím sa nemyslieť na to, že chlap, ktorý práve vyzerá ako niekto, kto vykradol domáce potreby, je príliš arogantný.

"Celkom pekná Popoluška."

"Celkom pekný...ehm kostým. Čo vlastne predstavuješ ?"

"Ninja korytnačku. Matej."

"Počkaj, čo ? Aký Matej ?"

"Zisti si."

Zistila som si. Matej. O štyri roky starší. Býva ďalej. Štyri roky človek, kvôli ktorému som sa ráno chcela zobudiť.

Hmmm, zoznámenia sú stále zaujímavé. Aj prvé rande.

"Kam ideme ?", mám pocit, že sa tohoto chlapa začínam báť.

"Niekam, kde je krásne", odpovedá a nezameniteľne sa usmieva.

Bolo tam krásne, vôbec mi nevadilo, že začalo pršať a ani to, že som dostala korytnačku, ktorá sa volala Matej. Prvé rande je naozaj nezabudnuteľné. Aj prvý rozchod.

"Vieš, že nemôžem."

"To teda neviem"

"Ale vieš to dievčatko, ublížil by som ti."

"Ubližuješ mi týmto, čo práve robíš."

"Musí to takto byť !"

"Ty vôbec, ale vôbec nechápeš, čo práve robíš a čo to robí so mnou a že na to, že ideš niekam neviem kam až o štyri kilometre ďalej nepotrebuješ to, aby som pre teba neexistovala ?!"

"Navždy pre mňa budeš existovať."

"Fajn veta."

Zbližovaní a odlučovaní sa udialo ešte niekoľko. Ale vždy sme vedeli, že patríme k sebe. Aj napriek tomu, že v našom vzťahu boli ľudia, ktorí tam vôbec nepatrili. Stalo sa, čo sa stať malo. všetko nás len zomklo viac do kopy. Obaja sme vedeli kam toto všetko speje. K tajomstvu o ktorom nebude vedieť nikto, len my.

Už som nezvládala byť naďalej tajnou. Po dva a pol roku, hádkach a neviem čoho ešte všetkého to vyriešil za mňa. Aj keď som práve bola na opačnom konci republiky ako on. Stručná, ale vystižná SMS, ktorá stala za všetko na čo si len človek vo svojich túžbach pomyslí: CHCEM S TEBOU ZIT. OFICIALNE. PRSTEN DOSTANES AZ DOMA ;)

To bolo včera. O dve hodiny na to ma opustil. Nedobrovoľne. Navždy.

Chápem, že všetko má svoj koniec, že to čo bolo sa už nikdy nevráti späť. Viem, že posledná vec, ktorú som od neho dostala bola žiadosťou o ruku. Neviem, prečo takto skoro a neviem prečo práve teraz. Nerozumiem. Viem len, že Boh si k sebe berie tých, ktorých najviac miluje a ktorí splnili svoju úlohu na tejto Zemi. Neviem prečo Matej, neviem prečo práve v aute.

Všetko malo svoj čas, práve kvôli tomu zostalo kopu nezodpovedaných otázok. Nechcem už poznať odpovede. Tú najdôležitejšiu budem so sebou nosiť až kým sa nestretne.

Život človeka je rozmanitý. Do života mu vchádzajú ľudia, ktorí tam jednoducho byť MALI. Zanechávajú veľkú stopu v srdci, hlave a kto vie kde všade ešte. Nanešťastie túžime po tom, aby neodchádzali tí, o ktorých vieme, že ich niekde aspoň na kúsočku tela stále cítiť chceme. Dotykom, pohľadom. Je jedno čím !

Matej, naozaj si mi zniesol modré z neba. Kúsok z teba navždy zostane vo mne. Nanešťastie, nastal tvoj čas a neboli sme spolu. Aby sme mohli odísť ako vždy- ruka v ruke. Nepovedala som ti zbohom a to je dobré. Pre nás dvoch zbohom neexistuje.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?